Mia sa stále nahnevane pozerala na Moona. Ako to môže robiť?! Veď vždy chcel pomáhať!
•Moon: Viem na čo myslíš...
•Mia: No ešte aby si to nevedel, veď teraz som ti to celé povedala...
•Moon: Ale dúfam rozumieš, že je to ťažké.
•Mia: To teda nie je! Išiel si zachrániť Taby, aj keď si nevedel, kto to je!
•Moon: Mia, bol som ešte mladý a neskúsený, kvôli tomu zabili Maxima! Nemal som tam ísť..no išiel som..a tým som zabil svojho priateľa..
Moon zastal a zavrel oči. Ťažko na to spomína. Bol to nevydarený pokus o jeho záchranu...Maxim bol jeho priateľ a Moon si priateľov veľmi vážil.
•Moon: Preto neriskujme. Aby žiaden vlk zase nezomrel...
•Mia: Ale áno, zomrú dvaja.
•Moon: Kto?
•Mia: Predsa Zen a jeho otec! Nemôžeme....
•Moon: Prestaň...nerob takú chybu ako som urobil ja..
•Mia: Ty to naozaj nechápeš! Veď ja som..
•Mooa: No ták, zase s tým nezačínaj. Porozprávame sa o tom v nore...
•Mia: Pre teba j....AU!!!
Mia sa otočila lebo ju v chrbte niečo silno zaštiplo. Pozrela sa a bola to uspávacia šípka.
•Mia: Čože? Čo to je? To bolí!
Moon rýchlo pribehol k Mii ale aj jeho niečo veľmi zabolelo. On mal šípku v nohe.
•Moon: Mia bež!
Moon a Mia sa rozbehli ale Mia sa po chvíľke hodila na zem.
•Mia: Ja..ja už...nemôžem..
Ležala na zemi lebo šípka ju pomalinky uspávala.
•Moon: Mia prosím, rýchlo poď!
Moon k nej pribehol a pokúsil sa ju zdvihnúť, ale dostal strašnú kŕč do predých labiek. Podlomili sa mu kolená a aj on spadol na zem. Obidvaja boli omráčený a krútila sa im hlava. Potom sa im zatemnilo pred očami a len počuli: Myslíš si, že by....
Ďalej už nemohly počuť, pretože zaspali. Mii sa začalo snívať....
Ocitla sa pri veľkom kameni. Pozerala sa okolo seba a v diaľke videla Moona.
•Mia: Oci!! Haló!
Moon bol otočený chrbtom. Po chvíľke sa rozbehol do lesa.