Moon sa rozosmial keď spomínal na ich hádky...nemohol uveriť tomu, akí v tedy boli. Vlastne mal pocit, že mu už nič nie je, ale že je hrozne unavený. V skutočnosti mu ale začínali odumierať životne potrebné orgány a upadal do bezvedomia (stáva sa to aj lyžiarom v lavíne). Moonovi začalo byť teplo, mal lepšiu náladu a spomínal. A zaspal...(upadol do bezvedomia) sníva sa mu.......
V lese pri starej nore stáli všetci vlci...
•Moon: MAxim! Snow! Vy žijete!
•Snow: Musíme ísť na ľadovú rovinku, čakajú nás tam!
•Moon: Ale kto???
•Maxim: Priznaj že sa ti páči Monita, veď si prišiel s ňou!
•Moon: No dobre, trošku..ale veď, ty si tam nebol! A kto nás žaká na ľadovej rovinke? A čo je na nej také skvelé?
•Snow: Istá smrť. Čaká tam Zadar, povedala som že prídeš, chcel odteba niečo..
•Moon: Ale on chce odomňa môj život! Ja mu ho nedám!
•Maxim: Je to tvoj odus Moon..
•Ralf: Moon..pôjdeme s tebou, ale len po hranice..Prepáč, musíme sa rozlúčiť..
•Moon: Nie, ja mu nedám môj život!!!
.....
•Zadar: Moon..si pripravený dať mi tvoj život?
•Moon: Nič ti nedám!
•Zadar: Aj tak mi ho potom dáš, tak to máš jedno...
○Moon: Nemôžem urobiť takú istú chybu...
•Moon: Dám ti ho....