Moon spozornel a započul praskot. Ľad praskal okolo Moona do veľmi nepresného kruhu. Medzi tým ho obklopovali aj malé prasklinky - pod jeho bruchom, okolo jednej nohy, až z bol ľad popraskaný na malé kúsočky. Ale ešte stále držal, že sa Moon nepreboril. Moon nezačal robiť paniku, zachoval si chladnú hlavu. Čo teraz bude robiť. NEmal veľa času. Pozrel sa na hory, ktoré vyzerali, že sa tiež na neho dívajú. Vymyslel bláznivý nápad, ale možno víde.
•Moon: Hory! Háló! Počujte ma! PRosím pomôžte mi! Netušil som že ste tak mocné Borealis! Na toto som nebol pripravený, nevedel som! Vyhrali ste! Nedokážem odolávať hladu, zime a ľadu zároveň! Len mi prosím pomôžte, už sem nikdy nevkročím!
Hory sa neozvali a vyzerali tak isto. Pamätal si len, že mu kedysi Kira - jeho matka hovorila o duchovy lesa Zadarovi. Bola to rozprávka o Zadarovi, patrónovy lesov, vraj ochráni les predkaždým. Ale keď niekto vnike na jeho územie - ľadovú rovinku a Borealis, tak zahinie. Dáva to zmysel, lebo Moona to práve zastihlo. Duch hory - to bude nejaká hlúposť, ale možnože mi pomôže. Musím len vymyslieť niečo presvedčivé! Počkať, ja idem práve presviedčať v to čo neverím? pomyslel si, Dobre, verím na neho, len nech mi pomôže...
•Moon: Prosím Zadar! Už sem nikdy neprídem! Sľubujem na svoj život, len ma vysloboď! Prosím nech sa podomnou neprepadne ľad! Začnem hneď hľadať cestu von! Nechcel som ťa uraziť!
Moon sa pozeral na hory, ale nikde sa nič neozvalo. Len mu začala byť ešte väčšia zima. Začali prichádzať oblaky a začalo hrmieť. Myslí si: Ach nie! Nie! Privolal som búrku, musím rýchlo vymyslieť ako sa z tadiaľto dostanem.
•Moon: Fajn, nebojím sa ťa Zadar! Neporazíš ma, nevyhrali ste Borealis!!!
Moon poprikriku nabral sebavedomie a odskočil z popraskaného ľadu. Žial ľad praskol a Moonove nohy skončili v poriadne studenej vode. Ale polkou tela - predými labkami sa zachytil a vytiahol.