•Ralf: Fajn, je to všetko naša chyba, obrátili sme sa Moonovi chrbtom a teraz stríme aj jeho!
•Kaby: Nemôžeme mu pomôcť! Ešte sa zabijeme aj my!
•Monita: Kaby má pravdu, nemôžeme nič robiť...
•Ralf: Nemôžeme?! Len tak sa s ním rozlúčime?
•Kaby: Asi nám..neostáva nič iné...
Kaby a všetci ostatný sa rozplakali alebo boli smutný.
•Ralf: Robte si čo chcete, ja idem za Moonom! Buď idete so mnou alebo tu zostante!
•Kaby: Tak....tak...ja idem s tebou ale musíme si naloviť veľa potravy...
•Monita: Ja tiež!
•Sev: Prepáčte...ale ja nejdem..
•Taby: Asi..asi ani ja..
•Ralf: Fajn, zostaňte tu a nájdite si iné miesto, tu totiž príde Moon, ktorý zradcov vo svorke nechce! Radi sme vás poznali Sev a Taby!
Sev a Taby sa na seba neveriacky pozreli, ale kežďe museli odísť, išli.
•Ralf: Fajn, za Moona! Ja idem!
•Monita: JA tiež!
•Kaby: Aj ja!
....Ja tiež pôjdem s vami....
-Moon-
Pre Boha kam som to zašiel...počkať, musím si zachovať hlavu, lebo umrznem! Vrátim sa tam..alebo..som to urobil ale tú najväčšiu hlúposť v mojom živote! Ako som mohol dopustiť ísť na horu Zadar! Mal som očakávať že tu bude taká príšerná zima, ja hlupák, teraz za to...musím...py-kať..
Moon sa hodil na zem, lebo ho ovládla hrozná zima. V zápätí ale vstal, lebo as mi zvýšilo sebavedomie. Obzeral sa, ale nič kvôli silnému sneženiu a vetru nevidel. V diaľke ale uvidel vlka...bieleho...rýchlo k nemu skočil...
•Moon: Snow?! Snow!!!Ty žiješ!
Snow na neho mrkla jedným okom a rozbehla sa.
•Moon: Snow počkaj!!!
Moon za ňou bežal, ale stratila sa.
Myslí si: Čo mám už halucinácie.To snáď nie, nemôžem zaspať...ja..musím sa...vrátiť naspäť..ale som strašne..unavený...uf..