Moon prišiel bližšie ku stromu kde videl pytliaka na zemi, dvoch vlkov na zemi a jedného, čo očucháva pytliaka. Moon pohotovo zakričal, či sa niečo nestalo vážne.
•Moon: Hej! Čo sa stalo?
Vlk pribehol k Moonovi, nebojac sa ako ostatní vlci.
Vlk: Dvaja vlci...hlúpi pytliaci, mali by navždy zmiznúť!
•Moon: Presne! Práve som prišiel o najbližšieho priateľa! Mimochodom, volám sa Moon.
•Vlk: Ja som Monita. Toto boli poslední vlci, tí pytliaci všetko zničia! Najradšej by som neviem čo s nimi urobila, to mám ale vstek!
•Moon: Čítaš mi myšlienky, ja sa chcem len držať aby som ich nepovedal nahlas a nebol hrubý, ale tvoja hrubosť mi vôbec neprekáža.
•Monita: Díky, nemáš niekde nejaké dobré miesto? Je mi naozaj zima, toto bola moja sestra a kamarátka!
Povedala Monita a z oka jej nenápadne stiekla slza.
•Moon: Neplač, ja som tu. Išiel som sa len prejsť, mám len obdobie v ktorom chcem byť sám, a tiež som neuveriteľne naštvaný!
•Monita: No veď, práve teraz ani nemám s kým byť..dúfam že ti nevadí moja prítomnosť keď chceš byť sám..
•Moon: Nie, nie nie naopak Mony, máš pocity presne ako ja!
•Monita: Práve, ale teraz som naozaj naštvaná, mám zborený celý život, do hája, čo teraz.
•Moon: Kľud Mony, určite poď ku nám do svorky, ostatní ťa prímu..
•Monita: A čo keď nie?
•Moon: Ale čoby, príjmu ťa, keď nie, postarám sa o to, to mi ver!
•Monita: Tomu verím! Ale keby nie, dám si ťa na večeru!
Monita a Moon sa začali smiať a popritom zabudli na všetky zlé údalosti.
•Moon: No tak Monita, zavediem ťa tam, ale ešte predtým by som chcel dokončiť svoju prechádzku...bolo by mi cťou keby si išla somnou =D
•Monita: S radosťou, pán domáci.
Moon a Monita sa opäť rozosmiali a spolu išli smerom k nore cez dlhšie cestičky.
☼ prepáčte za krátky diel ale už nemám čas
(Takto by nejako mala vyzerať Monita, ale musím nájsť lepší obrázok)
obrazok je dobry, nechaj ho!...a inak je to dalsia complication...boze to je zamotane ako klbko :)