•Kaby: Prekvapenie.
•Moon: Jejda Kaby! Nemusím z teba dostať infarkt. Snow! Už nemusíš, mám ju.
Spoločne sa vrátili do novej nory. Ale tá, tá bola úplne zasnežená.
•Kaby: ÁÁÁch jaj...Moon, mám nápad, choď pre dve drevá s ohňom do tej jaskyne. Ten oheň by tam mal ešte byť. Potom ich hodíme spoločne ešte s pár drevami naviac do nory a všetko sa roztopí, vsiakne do zeme a vyparí sa.
•Moon: Kaby, dnes si to nejak páli.
Moon rýchlo bežal do jaskyne, a potešil sa, že tam nikto nie je. Opatrne zobral drevá, lebo nadovšetko nanávidel oheň. Ale vtom sa za ním ozvalo vrčanie. Obrátil sa a uvidel hnedého vlka, ktorý naňho vrčal.
•Moon: Kľud! Volám sa Moon, nie som nepriatel!
•Hnedý vlk: Choď...preč....
•Moon: Ako sa voláš? Nie som tvoj nepriateľ, a toto nie je tvoje územie. Zítil by som to.
•Hnedý vlk: Vrrr.......
•Moon: Upokoj sa. Nie je ti zima? Vyzeráš premočený od snehu.
•Hnedý vlk: Volám sa Judy (Džudí)...Myslela som že mi chceš ublížiť.
•Moon: Neboj Judy. Nie som agresívny (Moon si v tom spomenul ako zabil pytliaka, no ale musel niečo zamlčať, aby zapôsobil na Judy). Nehceš sa pridať ku nám? Sme iba traja. Ja s dvoma babami, nie je to tam lahké.
Judy sa pousmiala, ale povedala: Nie, nie ďakujem. Si veľmi milý.
•Moon: Naozaj nie? Je ti asi zima a sú tu pytliaci..
•Judy: Noo....Neviem....
•Moon: No ták. Nemusíš tu byť potom sama.
